Stavba astrografu – kompletizácia

Nastal čas, keď boli zhotovené všetky diely a nadišla predposledná etapa stavby, poskladanie nového prístroja. Každý, kto sa rozhodol zhotoviť vlastný ďalekohľad, pozná túto fázu. Je to veľké finále, pri ktorom človek zabudne na okolitý svet. Nevníma hlad, nevníma smäd. Všetko sústredenie venuje presnému zostaveniu súčiastok do funkčného prístroja…

Budíček! Toto nie je TV reklama zobrazujúca sústredeného hodinára zo Švajčiarska, ktorý skladá ideálne súčiastky do perfektne fungujúceho hodinového mechanizmu. Napriek snahe o bezchybný výrobok sa občas vyskytnú „anomálie“, ktoré treba vyriešiť.

Ako prvé som skompletoval misu primárneho zrkadla. Je osadená tromi ventilátormi so snímaním otáčok. V budúcnosti plánujem pridať systém ich regulácie v závislosti od teploty zrkadla. Konektor na mise zrkadla obsahuje rezervu pinov na pripojenie budúcich zariadení. Pred primárnym zrkadlom je umiestnená clona zhotovená z uhlíkového kompozitu. Materiál na jej výrobu vznikol ako test výroby kompozitu.

Pri skracovaní rúrok sa stala „drobná havária“ a jedna rúrka bola o necelý 1mm kratšia. Túto anomáliu som preto riešil pri osadzovaní koncoviek. Zhotovil som prípravok na spojenie rúrok a koncoviek v presne definovanej vzidalenosti osí otvorov a pomocou neho vytvoril 8 identických rúrok.

Prstence na uchytenie líšt som použil ako šablónu na zhotovenie tubusov. Tie som napokon nerobil z uhlíkového kompozitu. Ich funkcia je len na clonenie parazitného svetla. Použil som tabuľu sklotextitovej dosky hrúbky 0.5mm. Odstrihnuté pruhy som zlepil najprv modelárskym epoxidom. Epoxid však očividne nebol vhodný na lepenie. Tubus sa po uvoľnení rozpojil. Nepomohlo ani jeho počiatočné zdrsnenie brúsnym papierom a odmastnenie acetónom. Použil som preto klasické dvojzložkové epoxidové lepidlo s vyššou viskozitou. Tento spôsob lepenia zafungoval. Do tubusu som vlepil čiernu sametovú samolepiacu fóliu a zvonka tubusu som nalepil lesklú bielu vinylovú fóliu. Vznikli dva tubusy lesklej bielej farby, ktorá vhodne farebne vyvažuje čierne komponenty ďalekohľadu. Spojením prstencov, misy primárneho zrkadla, tubusu a vstupnej platne vznikla časť s uloženým primárnym zrkadlom.

Pri skladaní sekundárnej časti nenastali vážnejšie problémy. Všetko šlo hladko a ľahko.

Spojením primárneho tubusu, sekundárneho tubusu a trubiek vznikol očakávaný ďalekohľad. Samozrejme som ho hneď vyskúšal umiestniť na montáž.

Napriek tomu, že všetko sadlo podľa očakávaných výpočtov – aj poloha ťažiska – slabou časťou sa hneď na začiatku ukázala rybina montáže. Je pomerne krátka a žiaľ pri uchytení ďalekohľadu dochádzalo k chveniu. Rozhodol som sa pre zhotovenie novej rybiny. Použil som masívny kus duralu, ktorý sa s lištou na ďalehoľade prekrýva v takmer celej dĺžke. Pri tomto upnutí už nedochádzalo k žiadnemu chveniu. Súčiastka sa zdala pomerne jednoduchá, no ručná práca zabrala kamarátovi takmer celý deň. Ešteže stará fréza bola osadená digitálnou meracou technikou, čo značne uľahčilo opracovanie.

Po prvom teste sa ukázalo, že poloha ohniskovej roviny je posunutá o cca 17,5mm von z tubusu. Nasledovala teda úprava redukcie na uchytenie kamery a finálny elox posledných súčiastok. Práve v týchto dňoch je elox dokončený a môžem konečne urobiť prvé reálne testy ďalekohľadu.

Od prvého náčrtu až po dokončenie posledného dielu ubehol takmer rok. Počas stavby boli etapy, keď stavba napredovala rýchlejšie a samozrejme nastali aj situácie keď sa postup veľmi spomalil. Niektoré diely bolo treba „jemne doladiť“, niektoré časti som napokon zrealizoval inak ako bol pôvodný zámer. Výsledkom je ďalekohľad navrhnutý a postavený tak, aby vykreslil pole s uhlopriečkou 45mm. Zároveň je dostatočne tuhý, aby vydržal transporty a dostatočne ľahký, aby som ho dokázal sám preniesť a osadiť na montáž. Ako bude tento prístroj reálne fungovať ukážu až prvé testy, avšak už teraz sa manželka vyjadrila, že môže ostať aj v byte ako estetická dekorácia 🙂

Tento ďalekohľad by nevznikol bez pomoci a podpory priateľov a rodiny. Moja obrovská vďaka preto patrí priateľovi, ktorý mi ponúkol výrobu všetkých dielov na CNC strojoch, pomohol s výrobou uhlíkových kompozitov a poskytol niektoré dobré rady. Vďaka patrí aj kamarátom, ktorí pomohli pri niektorých atypických súčiastkach. Fero s Mariánom pomohli s výrobou redukcie ku kamere a Martin vyrobil novú rybinu na montáž. Jeho dieľňa by hádam zvládla aj výrobu rakety. Napokon musím poďakovať aj Ivanovi, ktorý má v práci dostatok piesku na povrchovú úpravu všetkých dielov pred eloxom.

Pridaj komentár