Odo dňa príchodu odliatkov do dielne uplynul nejaký čas. Martin sa pustil do základného obrábania, v blízkej firme dohodol CNC výrobu súčiastok primárnej prevodovky a objednal materiál na ďalšie výrobné kroky. Aby sme mu v maximálnej miere uľahčili prácu, dohodli sme sa na manuálnej výpomoci. Výrobný postup spočíva v množstve nudných úkonov (pilníkovanie, vŕtanie dier, rezanie závitov, …) a na tieto práce sme boli ako stvorení.

Začiatkom novembra sme sa prvý krát stretli na brigáde. Za bránou sa ozýval zúrivý brechot domácej strážkyne. Po pár sekundách už sme všetci boli kamaráti.

Hoci občas vedela Cindy vytvoriť taký pohľad, akoby práve zjedla všetky sliepky a vari aj susedove deti.

Ako prvé sme objavili puzdrá na primárnu prevodovku, ktoré už boli hotové. Prekvapený bol aj Martin. Ak by rovnako rýchlo išli všetky práce, bolo by to veľmi dobré. Ukázalo sa však, že súčiastky nemali narezané závity. Toto bola presne práca pre nás.

Napriek tomu, že rezanie závitov sa môže zdať ako činnosť, pri ktorej sa nič nedá objaviť, ja som teda objavil. Dovtedy som netušil, že existuje závitník, ktorý reže každý druhý závit. Toto bola M2 a „riedke“ zuby sú prevencia proti zahryznutiu do materiálu.

Popri mojom hryzení závitov sa Samo s Martinom venovali spojazdneniu lasera. Jedna z moderných hračiek, čo sa objavila v dielni.

Po výrobe závitov sme sa ešte venovali opracovaniu odliatkov. Bolo potrebné očistiť piesok aby neotupil nástroje. Rovnako bolo potrebné opraviť nedokonalosti v rohoch, kde sa z formy niečo ulomilo a následne sa vyplnilo hliníkom. Keď bolo všetko čisté a vybrúsené, mohol šéf v špeciálnom prípravku opracovať spodnú časť podstavy.

Týmito prácami sa skončila prvá brigáda. Urobilo sa dosť práce, no v konečnom dôsledku malý krôčik. Po toľkej práci padla únava aj na hlavného dozorcu.