Od posledného pracovného stretnutia u Martina ubehlo len pár týždňov. Tentoraz sme sa ale zišli v najsilnejšej zostave. Spolu so Samom prišiel pripojiť ruku k dielu aj Rudo Formánek. Martin využil, že nás bude viac a poriadne sa pripravil.

Ako prvé prekvapenie nás čakala fréza, ktorá umožní vyfrézovať dosadacie plochy v podstave. Pripravené sú aj rolne na motory a disky sekundárneho prevodu. No a napokon všetky pohonné disky spárované s osami.

Samo sa opäť dostal k číslicovej technike a začal opracovávať dosadacie plochy na základniach. Najprv to bolo napínavé a bolo treba sledovať všetky kroky. Postupne sa Samo vypracoval a zakrátko to bola pre neho taká rutina, že kontroloval proces len kútikom oka. Martin tentoraz pracoval na drobnej „bokovke“, ktorú priniesol Rudo. Bol treba urobiť šnek a šnekové koleso na to, aby Rudo mohol automatizovať svoju montáž. Zdá sa, že mašina, ktorú sme videli na začiatku a nepredpokladali sme jej použitie, predsa len zahryzne do materiálu. Jej úlohou by malo byť vyfrézovanie zubov pre šnekové koleso.

Využili sme dvojicu šikovných pánov a ich štyri ruky. Za úlohu dostali naznačiť diery do osiek podľa pripravených pohonných diskov. Keď s týmto skončili, vrhli sa na obrúsenie a povrchovú úpravu základní. Za obeť padlo dosť brúsnych papierikov a napodiv aj dosť liehu. Martin vravel, že sa má použiť ako mazivo, ale zvýšená spotreba bola podozrivá… 🙂

Po vyvŕtaní dier a závitov do osiek majstri kompletovali osky s pohonnými diskami. S Rudom sme preto mohli navŕtať a zoskrutkovať jeho polotovar na šnekové koleso s nábojom. Použili sme deličku na presné polohovanie dier. Rudo bol určite veľmi spokojný s výsledkom, hoci sa nepodarilo spraviť jeho koleso.

Na koniec opäť musíme poďakovať Peťovi za výborný guláš a Martinovi s Anežkou za super atmosféru pri práci. Rozlúčili sme sa ako Terminátor ale v množnom čísle: „My sa vrátime“. No zdôraznili sme Martinovi, aby frézovanie zubov nechal až na našu prítomnosť, pretože sme všetci chceli na vlastné oči vidieť historický stroj v akcii.