Priehľadový hľadáčik – „Red dot finder“

Ďalekohľad sa bez zameriavacieho zariadenia používa len veľmi nepohodlne. Aby bolo mierenie na objekty jednoduchšie, používajú sa rôzne hľadáčiky. Buď sú to malé ďalekohľady so zväčšením 5 – 10x a zorným poľom 7 – 3°, alebo sú to zariadenia premietajúce na oblohu malý svietiaci bod. Práve o tom druhom type je nasledujúci článok.Priehľadový hľadáčik je jedným z najpoužívanejších zameriavacích prostriedkov používaných amatérskymi astronómami. Jeho princíp spočíva v zobrazení značky (bod, sústredné kružnice, kríž) a pozorovaní tejto značky na hviezdnom pozadí. V zásade možno použiť dva spôsoby zameriavania.

  1. Pozorovanie oboma očami naraz, ak sa značka zobrazuje na nepriehľadnom pozadí.
  2. Pozorovanie jedným okom, pričom značka sa premieta na oblohu prostredníctvom polopriepustnej reflexnej plochy (najčastejšie obyčajné sklíčko).

Ako na to?

Pri zhotovení vlastného hľadáčika som postupne prešiel oba princípy zobrazovania. Prvá konštrukcia pozostávala z malej červenej (kvôli zachovaniu akomodácie oka) LED diódy, odporu a miniatúrneho potenciometra. Diódu som umiestnil do maličkého svetlotesného puzdra, ktoré malo na svojej vrchnej časti malú dierku. Takto miniatúrnu dierku je možné zhotoviť nasledujúcim spôsobom. Na skle vyrovnáme alobal. Na fóliu pritlačíme hrotom ostrého špendlíka. Výborné sú tie s farebnými hlavičkami. Jemným otočením špendlíka okolo osi vznikne malá kruhová dierka. Tento postup má slúžiť na získanie bodového obrazu. Veľké dierky by vytvárali farebné plošky a nie body.

Svietiaci bod (dióda za malým otvorom) umiestnime do ohniska malej šošovky. Jeho umiestnenie do ohniska spôsobí, že bod sa bude premietať na rovnaké miesto na oblohe nezávisle od polohy oka. Malú šošovku zo starého fotoaparátu som umiestnil do otvoru vyvŕtaného v plastovej krabičke od liekov. Šošovka mala krátku ohniskovú vzdialenosť (asi polovičná dĺžka krabičky). Z pásu papiera som namotal zátku (podobne ako sa robia kolesá na papierové modely áut. V strede valčeka bol otvor na umiestnenie diódy. Na koniec valčeka som prilepil fóliu z alobalu s malou dierkou. Túto zátku som potom umiestnil do plastovej krabičky tak, aby sa dierka nachádzala v ohnisku šošovky. Zátka držala pomerne tuho, no je možné ju poistiť lepidlom.

Z diódy som vyviedol dva kábliky, ktoré som pripojil cez odpor a potenciometer k malému prepínaču. Celú túto zostavu som umiestnil do vrchnáka plastovej krabičky a zalial tavným lepidlom. Spoje sa tak zaizolovali a zároveň sa celok zabezpečil pred vypadnutím. Potenciometrom je možné nastaviť jas diódy. Z vrchnáka vedie drót k puzdru s batériami na napájanie.

Zariadenie je teda hotové, ostáva ho vhodným spôsobom pripevniť na tubus ďalekohľadu. Ja som použil kovový pásik zo stavebnice Merkúr. Nastavenie súososti s tubusom spočívalo v ohýbaní tohto pásika. Jednoduché (priam primitívne) ale neuveriteľne funkčné.

Zameriavanie spočívalo v súčasnom pozorovaní oboma očami, pričom jedným okom sa pozoroval svietiaci bod, a druhým okom hviezdne pozadie. Mozog oba obrazy spájal pozorovateľ tak vnímal svietiaci bod na hviezdnom pozadí. Chcelo to malé zaškolenie a troška cviku a ďalekohľad s 80 násobným zväčšením vedel zamieriť takmer hocikto.

Pre „jednookých“

Po približne jeden a pol roku som si povedal, že by bolo dobré vyskúšať aj druhý spôsob zameriavania a drobným vylepšením zvýšiť jeho úžitkovú hodnotu. Rozhodol som sa pridať funkciu na zmenu jasnosti zobrazovaného bodu a možnosť blikania s meniteľnou frekvenciou. Kamarát vyrobil kompaktný plošný spoj, osadil ho SMD súčiastkami a diódou. Na diódu som nasadil klobúčik s alobalom s miniatúrnou dierkou. Na zariadenie som vyrobil novú krabičku. Zo sololitu som narezal diely krabičky a zlepil ich. K spodnej časti krabičky som primontoval kovový hranolček s dierkou a skrutkou. Ten slúži na pripevnenie celého zariadenia na justačnné lôžko na tubuse.

Ako polopriehľadný priezor som použil kúsok plexiskla zo starého CD obalu. Je vhodné ak je toto sklíčko čo najtenšie, aby nevznikal dvojitý obraz zameriavacieho bodu. Ako to celé vyzerá je vidieť z nasledovnej sady fotografií.

Zariadenie slúži doteraz výborne. Má minimálnu spotrebu. S danými batériami mi pracuje už viac ako rok. Po nastavení na referenčný objekt (jasná hviezda, planéta, nejaký pozemský objekt) je možné bez problémov vyhľadávať akýkoľvek objekt na oblohe.

Pridaj komentár