Pri kométach je to raz tak. Prenesme sa takmer rok v čase a zaspomínajme si na Perzeidy vo Vrchteplej a strhujúcu prednášku RNDr. Miroslava Znášika ako nám rozprával o blížiacich sa kométach. Exaktne nám priblížil kométu 12P Pons-Brooks a kométu, ktorá zberá sily k útoku a príde v októbri – Tsuchinschan Atlas. V čase prednášok na minulej Vrchteplej si nedočkaví spomedzi nás tieto kométy pozerali v dlhodobých tabuľkách Seichiho Yoshidu.
Dnes píšem o derniére jednej z nich a to 12P Pons-Brooks. Musím povedať, že sa mi s ňou ťažko lúči, lebo týchto krásavíc chodí málo a žiaľ patrí ku ich povahe, že v čase ich najväčšej parády je v rajóne Slnka a do tejto pevnosti sa s veľkým „ansámblom“ chodí iba veľmi ťažko. Pons-Brooks nám udelila nejednu lekciu zo skromnosti a ak už aj dovolila odfotiť niečo z jej výsad, neľahla si veru na lopatky a každý súboj s ňou nám dal síce pár jej vláskov, ale nechal aj škrabance na našich snímkach.
Také boli aj dva naše posledné výjazdy 11. a 12.4 2024 za železnicu v Plevníku Drienovom. Práve 11. 4. sa na večer na západe vytvorili asi najlepšie atmosférické podmienky. Šprint sa mohol začať v okamihu, keď zo štartovacej pištole vystrelil Sírius. Ten umožňuje s predstihom zaostriť pointačnú a hlavnú kameru. Po akurátnom čase sa dá urobiť polárne nastavenie, ale tu zaúradovala pani náhoda a stres z plynúceho času, kedy sa dá mieriť na kométu, ktorá si to ako sokol Hayabusa mieri strmhlav k obzoru. Pri póle sa nachádzal nenápadná riasa, ktorá zabrala Polárku a keďže na mieste strelka buzoly lieta ako besná kvôli neznámemu rušivému vplyvu som našiel hviezdu kochab, no tá je ďaleko od pólu a ďaleko aj od tolerancie,ktorá ešte umožňuje dostatočnú presnosť celkového vedenia. Táto korunná chyba sa ukázala katom pri hľadaní kométy a následne aj pri autopointácií. Problém sa priznal až keď bolo príliš neskoro pre moju česť a to až keď sa milá riasa upratala z Polárky a ukázala moju chybu. Medzičasom naše pohľady od mojej potápajúcej sa lode automaticky zablúdili k záchrannému člnu, ktorý v tomto prípade predstavovala Jarkina montáž SAM mini s Canonom 350. V nej sa vybili batérie a celá flotila išlu ku dnu. V tom kométa dosiahla obzor a vydala nemé znamenie našej nešťastnej plavby.
Na druhý deň 12.4. pozorujeme, ako sa v tomto dátume zrkadlí boj človeka o vesmír ako taký. Jurij Gagarin vyletel do vesmíru. Nás čakalo posledné stretnutie s kométou. Stalo sa totiž, že kométa letí oproti predlžujúcemu sa dňu a z východu rastie kosák Mesiaca, ktorý do toho celého dodal rozbušku. Zostal posledný večer, posledný patrón v bubienku revolvera. Z predošlého dňa zostalo veľké memento, ktoré dnes nemohlo vstúpiť do hry. Po zotmení sa začal pretek s časom a kométou. Večer 12.4. 2024 išlo všetko bez závad. Po celkovej príprave techniky, ktorá zabrala rekordných 15 min už Newton mieril na kométu. Tu mala posledné slovo príroda, lebo cez nastavené políčko sa plazili husté mraky. Keď odišli, zostal iba „priobzorný“ opar, ktorý sa nevytratil a nakoniec nedovolil prísť až k úchvatným detailom vo chvoste kométy. No aj tak sme šťastní, že v tak prakrátkom čase sa podarilo získať tak vzácne fotóny tejto znamenitej krásavice. Prikladáme aj fotky z pointačnej kamery ako vyzeral okamih ako odchádza do večnosti za horizont.
Za konečné spracovanie ďakujem Samovi Tomanovi, ktorý dokázal zvládnuť ďalšie boje kométy, ktorá nedá pokoj ešte ani v počítači.
Posielam zatiaľ snímku dlhšej sekvencie, 30x30s Newtonom 130/650, kamera ZWO ASI294 na montáži Magalhaes. Ďalej musím pochváliť Jarku, ktorá pri tejto kométe prešla očistcom i peklom no do raja sa chodilo iba zriedka a aj to nakrátko. Nebolo to pohodlné ranné fotenie, kde sa v dostatočnom predstihu je čas hrať sa s maľovaním. Napriek tomu všetky úlohy v rýchlosti zvládala a prispela k čoraz kratšiemu času od začiatku zborky do prvej ostrej snímky.
Priatelia, tešme sa na október. Zberajme sily a obráťme zrak hore, odtiaľ odniekiaľ priletí ďalšia nádherná kométa…. .